Poreč triatlon 2017

22.10.2017 11:08

15.10.2017 štartovalo celkom 15 slovenských triatlonistov na triatlone v Poreči.

Medzi najúspešnejšími boli Kristína Néč-Lapinová obsadila v absolútnom poradí žien 2. miesto (4:42:23),

medzi mužmi na 3. mieste skončil Tomáš Kubek (4:08:59).

Naša členka Alenka Drahošová sa umiestnila na 2. mieste v kategórii F40 a jej manžel Ľuboš Drahoš ako člen štafety (spolu s Vlaďkou Hrubčinovou - Slivoňovou - plávanie a Jurajom - beh) sa umiestnili na 3. mieste.

Gratulujeme ku skvelým výsledkom na medzinárodnom podujatí a nižšie prikladáme report od Alenky:


Polovičný ironman - 1,9km plávanie, 90km bicykel, 21km beh

Tento rok som sa venovala hlavne športu, práca bola tiaž
v zozname priorít, ale nie na prvom mieste, musím priznať. Teda aby som to
upresnila, v pracovnom čase práca, vo voľnom čase šport - už nie záhrada,
varenie, pečenie....  Keďže bola sezóna
taká úspešná, prečo ju nezakončiť nejako zaujímavo športovo? Tak prišiel do
rany dlhší triatlon. Vlastne sme ho naplánovali už v marci, mal to byť
trochu cieľ posnažiť sa a trénovať celý rok. Deň D sa blížil, ale dva
týždne pred odchodom som zrazu zacítila, že ma bolí hrdlo. Juj, panika, nemôžem
ochorieť. Na šťastie som sa rýchlo vyliečila, včas chorobu odplašila
a pripadala som si ako vzácna osoba, ktorá sa musí vyhýbať všetkým
miestam, kde je veľa ľudí, nesmie robiť nič bláznivo rizikové... Veľmi som
chcela tento triatlon absolvovať, už som to veľa ľuďom totiž povedala, tak som
nemohla cúvnuť, nebola ani možnosť vzdať, neprísť, skrátka čokoľvek. Ja totiž
nerada hovorím do vetra, takže som sa veľmi snažila nesklamať.

Odchod bol naplánovaný vo štvrtok, veď si tam chceme aj
trochu oddýchnuť, poobzerať sa po okolí. Na triatlone v Hurbanove sme sa
dali do reči s mojou "súperkou" Vladkou Hrubčinovou - Slivoňovou, okrem
iného sme spomínali tento záverečný triatlon. Tak sa jej to zapáčilo, že sa
zrazu pýta, či sú tam aj štafety. Postupne sme sa prepracovali k tomu, že
prihlásila štafetu, kde ona plávala, môj manžel Ľuboš bicykloval a jej
kamarát Juraj behal. Hurá, bude teda aj štafeta, ktorá mimochodom niesla názov
Športový tt klub Pezinok. Okrem nás sa triatlonu ešte zúčastnili Rado Bobrík
a Milan Lesky Leskovský (v podstate to bol tušim jeho nápad, takto nás
nahovoriť).

Prostredie bolo krásne, ubytovanie milé
v apartmánoch v Poreči, pohoda, málo ľudí, žiadne preplnené
letovisko. Stihli sme si ešte prejsť 
cyklistickú trať s organizátorom, ktorý nás krásne previedol
a upozornil na všetky detaily, taktiež sa dalo prejsť bežeckú trať...
skrátka organizácia na jednotku s hviezdičkou. Stihli sme ešte výlet
loďkou, nejake ochutnávky morských potvor (teda ja nie), večerné dôležité "plánovanie strategických
postupov".

Deň pred pretekom sme odovzdali bicykle do depa, kde nám
opäť všetko vysvetlili, previedli nás.

Ráno sme vstávali skorej, aby sme už o pol siedmej
kráčali cca 2km do miesta štartu. Treba totiž všetko v kľude doladiť, poukladať
v depe, sústrediť sa. Môj štart bol naplánovaný na 8,00, chlapi 8,15
a štafety na 8,20. Nestíham veľmi stresovať, všetko je také dovolenkové,
pekné, o nič nejde, veď môj cieľ je absolvovať, necítim tlak nejako sa
umiestniť, to neriešim.

Plávanie je zaujímavé, keď pozerám na bóje - teda snažím
sa ich zazrieť, trochu ma obchádza panika. Pomôcka je veľká loď pri bójke,
ktorá sa mi zdá aj tak akosi malá a ďaleko. Ok, jednoducho budem plávať.
Počas plávania sledujem len špliechanie pred sebou, nič iné  totiž nevidím. Postupne sa síce aj to
špliechanie vzďaľuje a zmenšuje, ale nezablúdila som. Cca 100 metrov pred
brehom sa akosi špliechanie zväčšuje okolo mňa a ja sa čudujem, kde sa
vzali tie baby takto zrazu, čo tak šprintuju? Kdeže, to sú prví chlapi, už ma
dobehli, aj keď štartovali  15 minút po mne. Jasné, to sa dalo čakať,
s nimi sa predsa nemôžem porovnávať. Nevadí, idem ďalej.

Vbieham do depa, rýchlo pchám neoprén do vrecka,
obliekame sa v stane. Pre úsporu času si dres zapínam cestou
k bicyklu (nebolo až tak horko, mám tam aj vrecká, tak som si ho radšej
obliekala), ale akosi sa mi ešte motá hlava z tej vody a trochu
sklonená zrazu pristanem na stojanoch s bicyklami- rebrá trochu udreté,
ale nezvalila som im polovicu depa, tak môžem pokračovať. Stíham si ešte
všimnúť, že môj bicykel nie je taký osamotený v depe, ako som si pôvodne
myslela, je ich tam veru ešte dosť. Je to možné, ešte sú aj toľko za mnou?
Neverím.

Cyklistická trať bola trochu zvlnená, ale to mi nevadí, kopce ma
nestrašia. Snažím sa ísť si optimálnym tempom, aby som potom vládala ešte
behať. Pred pretekmi sa chalani dohadovali, kedy ma kto predbehne. Tak jedno sa
trafili - Rado už v druhom kole zo štyroch, Ľuboš v poslednom, len
Lesky bol džentlmen a nepredbehol ma. Na trati to bolo dosť husté, lebo
sme sa po cca 10km točili a tou istou cestou sme sa  vracali späť. Na šťastie nám sa nehody vyhli,
čo sa nedá povedať o všetkých.

Na behu sa mi prvé kolo išlo celkom dobre, míňam opäť
všetkých známych, opäť sú to 4 kolá. Na druhom a treťom si hovorím, že už
nikdy viac takúto drinu. Posledné ma ale opäť nabudí, keď už viem, že tadeto už
viac nepobežím! Asi 100m pred cieľom mi Rado kričí, aby som pridala, môžem to
stihnúť pod 37 minút - teda 5 hodín a 37 minút pre upresnenie. Šprintujem,
sily na prekvapenie ešte mám a dobieham cca 3-4 sekundy pred 37-mou
minútou. Paráda, s časom som superspokojná, veď som si tajne stanovila čas
6 hodín, verejne som ale tvrdila, že tak 6,5hodiny.

Nádhera, predstavovala som si, že spadnem na zem, budem
unavená, budem mať svalovicu,... nie, nebolo nič také. Ja som normálne
fungovala, dokonca sa mi tá drina aj páčila. Bude to aj vďaka správnemu
dodržiavaniu pitnému režimu, dopľňaniu energie a celoročnej dobrej
príprave.  Po pôvodnom vnútornom
vyjadrení - nikdy viac takúto drinu - som to prehodnotila a nikdy už nehovorím
nikdy.

Ja si tu tak píšem, lebo nikomu sa nechce, vraj ich nemám
spomínať. No to určite. Naši chlapci z vedlajšej izby sa tiež nemusia
hanbiť, podali super výkony, makali a užívali drinu. Rado to rozbalil na
plávaní a hlavne na biku, v behu mal ale problémy s chrbtom, ale
nevzdal, dokončiť sa musí za každú cenu. Lesky ma na šťastie nepredbehol, ale
svoje si tiež odmakal. Naša super štafeta s novými členmi klubu skončila
na krásnom treťom mieste. Ľuboš bol veľmi rád, že čas využil efektívne
a nemusel byť len divákom a pomocníkom. S mojim nečakaným druhým
miestom v kategórii sme domov priniesli dve medaile za umiestenie, dve
finišerské, zase nám vzniká problém, kam to všetko umiestniť.

Moja cena bola tiež zaujímavá - 50%ná zľava na triatlon
v Maďarsku v budúcom roku- takže môžem si ja jednoducho len jeden
vyskúšať?