Šprint triatlon MSR - HURBANOVO 2017

16.09.2017 13:25

9. septembra 2017 sa konali v Hurbanove MSR v šprint triatlone.

V kategórii AGž40-49 sa Alenka Drahošová stala majsterkou SR v šprint triatlone 2017, kde 1. miesto obsadila s časom 1:13:19. S týmto parádnym časom sa stala druhou najrýchlejšou ženou celkovo.

V kategórii AGm50-54 sa Lesky (Milan Leskovský) stal druhým vicemajstrom SR v šprint triatlone, kde 2. miesto obsadil s časom 1:16:04.

AGm45-49 - Rado Bobrík obsadil skvelé 5. miesto s časom 1:14:16.

AGm40-44 - Marián Podhorný obsadil 12. miesto s časomm 1:16:17.

AGm30-34 - Viktor Matys obsadil 5. miesto s časom 1:08:00 (najlepší klubový čas) a Michal Jurčovič 19. miesto s časom 1:21:00


VŠETKÝM SRDEČNE BLAHOŽELÁME!

report od Alenky Drahošovej:

Pekná septembrová sobota, síce práve je to 12 rokov, čo
zomrel môj otec, ale ja som sa rozhodla, že by sa mu určite viac páčilo, keby
som išla na preteky, ako leňošila. Voľba bola jednoduchá, majstrovstvá SR,
šiesty pohárový triatlon si predsa nenechám ujsť. Už vopred som bola
v obavách, že  budem musieť veľmi
šprintovať, aby som sa dobre umiestnila 
a prípadne si upevnila svoje bodíky v pohárovej súťaži.
Psychicky to teda bola určitá záťaž, zodpovednosť, ale nechala som to už
plynúť, veď vždy sa snažím.

Ráno sme odišli z domu dosť skoro, nakoľko ženy mali
samostatný štart už 9.20. Toto mi ale presne vyhovuje, ráno nalačno, vyraziť
a potom mať krásny deň. Podľa štartovky som už vedela, že príde aj
Martinka Jesenská z Martina, čo bola pre mňa výzva, pretože sme sa už
poznali, stretli a súťažili a je fakt dobrá. Na moje šťastie boli na
plávaní povolené neoprény  (že asi
historicky prvý krát), toto mi veľmi vyhovuje, plávam tak rýchlejšie
a cítim sa sebavedomejšie, pretože inak voda nie je moja silná stránka. Už
od začiatku som sa nastavila, že je to pretek, tak sa ide naplno hneď. Zdalo sa
mi, že Martinka bola pri štarte tesne predo mnou - čierna čiapka - zrazu mi
akosi odplávala.... Hotovo hovorím si, už budem teda druhá, prežijem.
Z vody vybiehame spoločne s Vlaďkou Hruboňovou, ďalšia veteránka.
V depe sa rýchlo  obúvam, snažím sa
nemotať veľmi, aby som chytila skupinku a mohla na biku trochu oddychovať.
Pri nasadaní na bike som skoro spadla, taká som bola rozhodená, stále mám na
nohe fajnový krvavý prevodník. Ale to som si všimla až v cieli. Na bicykli
sa nám podarilo zostaviť fajnú trojku - pridala sa ešte tridsiatnička Beata
Belanová. Pekne sme sa striedali, všetky sme spolupracovali, čo je super. Počasie
sa totiž trochu s nami hralo, vietor fúkal, ale na šťastie nie tak ako
chlapom popoludní. Všetky sme vedeli, že nemá význam trhať skupinu a  vysiliť sa, rozhodne sa až na behu. Presne
tak aj bolo, pri behu sme už bojovali každá za seba. Ja vybieham prvá, celú
cestu letím ako ďas, lebo mám stále v hlave, že Martinka je ešte pred
nami. Bežíme 5 kôl, keď ju teda zbadám, sledujem postupné odstupy. Počítam si
na prstoch, vždy držím ten prst, ktoré kolo bežím, lebo v tom zápale
a strese sa môžem pomýliť. Pri poslednom kole na poslednej obrátke som sa
tak priblížila, že som si povedala, že vyšprintujem a musím ju predbehnúť,
lebo tesnú prehru si budem vyčítať. Letím, šprintujem, Martinku predbieham,
vbieham do cieľa šťastná, že som to dala a ..... Martinka točí do posledného
kola.  !!!???  Ako? Ja som sa pomýlila, mám ísť ešte jedno
kolo? Že nie! Veď si vyhrala - mi kričia. Ako je to možné? Celý čas sa ženiem,
že som druhá a to takto? Beáta A Vlaďka vbiehajú za mnou, takže by sa
museli aj ony pomýliť. Fakt je to dobre? Dlho som nemohla uveriť, že som prvá.
Potom pozerám výsledky, Martinka naozaj vyplávala až za mnou, čo som ja celý
čas netušila.  Vďaka môjmu omylu som celý
pretek išla s poriadnym nasadením a urobila som si výborný čas.
Dodnes nechápem.

Celý deň si už len užívam ďalšie preteky chlapov, kde fotím,
povzbudzujem a snažím sa uvedomiť si, že som Majsterka SR -
v kategórii veteránky samozrejme . Aká veteránka, hrôza.

Večer ale veru domov ešte nejdeme, lebo v nedeľu je
duatlon v Mošovciach, ktorý je opäť pohárový, tak treba ísť. Posledný bude
v Krompachoch, kde už nejdem, je to ďaleko a mám aj o jeden viac
ako sa počíta, okrem toho je práve v tom termíne beh Pezinkom, tak si idem
zabehať. Bolo by teda zbytočné ťahať večer domov  z Hurbanova a potom skoro ráno zasa
do Mošoviec, tak ideme ešte večer a prespíme v Pavlínkinom svadobnom
hoteli, ktorý je hneď vo vedľajšej dedine. Spolu s Leskym, Jarom Cisárom
a Daliborom Riškom si trochu večer posedíme pri večeri a hurá do
postele.