Keszthely triathlon - Maďarsko

11.06.2018 13:18

 

Keszthely triathlon 9.6.2018

Naša členka Alenka Drahošová sa uplynulý víkend zúčastnila na polovičnom ironmane v Maďarsku - Keszthely triatlon, kde sa v medzinárodnej konkurencii umiestnila vo svojej kategórii netradične na 4. mieste len 27 sekúnd za treťou pretekárkou.

Viac o tom ako to všetko prebiehalo sa dozviete v reporte:

V minulom roku som bola na half ironmane (stredný triatlon) v Poreči . Skončila som na druhom mieste a vyhrala som zľavu na štartovné na ďalší half, tentoraz v Maďarsku. Tak prečo to nevyužiť? Ďalší zážitok bude teda na Balatone. Prišiel deň D a ideme na výlet k Balatonu. Ešte som tam nikdy nebola, mala som ale predstavu, že voda bude krásna, modrá, čistá..... To som ale netušila, že sa trochu viac vytrápim, ako zvyčajne. 

 

Účasť nás veru prekvapila, bolo tam asi 900 pretekárov z mnohých krajín. Organizácia parádna, nechápala som, ako to takto dokázali zvládnuť. Náročnosť bola vysoká, na maďarskej rovine bolo asi 1000m prevýšenie na bicykli. Brali sme to ako rodinný výlet, hoci ja som si to odmakala. Ostaní sa tešili, že aký pohodový víkend. Jedine môj manžel si to aj odšoféroval aj odstresoval. V deň štartu sme sa s kľudom presunuli, bývali sme len 2km od štartu. S časovou rezervou prichádzame k hlavnému dianiu. Depo je strašne veľké, len kým ho prebehnem budem unavená, úžasne zorganizované, veľa organizátorov, menovku mám na všetkom, na stojane na bike, na vreciach, číslo na plaveckej čiapke.... nestratím sa. Nemám až taký stres, veď mojim cieľom je hlavne prejsť, nie nejaký extra výsledok, určite sa ale nebudem flákať. Pred štartom všetko skontrolujem, dám pusu manželovi a idem na to.  Štart je hromadný, takže tá mela na začiatku je hrozná, kopance, tomu s nedá vyhnúť. Postupne sa nejako utrasieme, ale plávanie je skôr o prežití. Tak to vyzerá aj s časom, pomalé, ale žijem. Na bicykli sa snažím makať, háky nie sú povolené, čo mi vyhovuje. Obieham aj cca 10 žien, takže som celkom spokojná. Je tu ale veľké prevýšenie, takže musím poriadne šliapať. Do kopca mi to aj ide, obieham veľa pretekárov, aj mužov, ale dolu mi akosi váha nepomáha. Nevadí, veď to chcem len prejsť, na budúce zoberiem plnšie fľaše. Pribrať sa mi nechce.

 

Teším sa celkom na beh, lebo to už je posledné, potom už len úžasný pocit v cieli. Aj na behu boli nejaké kopce, vlny, to mi však už nevadí. Opäť predbieham nejaké ženy, čo ma teší. Neviem síce, v akej sú kategórii, každá predbehnutá žena sa počíta. Na štyroch bežeckých okruhoch prebiehame aj námestím, okolo zámočku, trasa je krásna, atmosféra úžasná, svetová. Každý povzbudzuje, hudba motivuje. Keď bežím posledné kolo, už si tak hovorím, že tadeto už nepobežím, už to dám. V cieli som veľmi šťastná, že som nemala žiadnu väčšiu krízu, že som si to prešla bez ujmy. Bolia ma síce bedrové kĺby, ale to prejde, to je len pri väčšom výkone.

 

Celkovo môžem povedať, že opäť ďalšia skúsenosť, kedy si človek posúva hranice. Veľká drina je zimný triatlon, kros triatlon, ale aj tento half radím medzi veľmi ťažké preteky, kedy človek nahliada na hranice svojich schopností. Pekný víkend za nami, Balaton je síce trochu veľká bačorina, žiadna priezračná modrá
voda, ale mám na neho pekné spomienky.